zavřít
Jozef Režucha

herec, scénárista, režisér

Narození:
13. 3. 1929 , Trnava, Československo
Úmrtí:
15. 7. 1995  ve věku 66 let,  Trnava, Slovensko  †
Znamení:
ryby  
Výška:
přidej výšku
Váha:
přidej váhu
Barva očí:
přidej barvu očí
Barva vlasů:
přidej barvu vlasů
Postava:
přidej postavu
Národnost:
přidej národnost
Rasa:
přidej rasu
Náboženství:
přidej náboženství
Velikost bot:
přidej velikost bot
Velikost oblečení:
přidej velikost oblečení
Hodnotit:
Líbí Nelíbí

1 se líbí, 0 se nelíbí

ODEBÍRAT NOVINKY O TÉTO OSOBNOSTI

Jozef Režucha bol slovenský filmový režisér, scenárista a herec. Jeho ústredné tvorivé obdobie je vymedzené 70. rokmi, v ktorých nakrútil desať celovečerných filmov. Obecne najuznávanejším je jeho film Dosť dobrí chlapi (1971). Jozef Režucha bol už od raného detstva divadelným ochotníkom, hercom i režisérom. Neskôr prešiel na dramatické konzervatórium v Bratislave, kde vyštudoval herectvo. Po boku legendárnych reportérov Imra Jenču, Emila Trangela, Ruda Galla, Gaba Zelenaya či Oskára Manu pracoval ako reportér Slovenského rozhlasu, kam nastúpil v roku 1950. Písal predovšetkým humorné poviedky a epigramy. Už od polovice 50. rokov začína pracovať v Slovenskom filme, kde vystriedal viacero postov. Najskôr bol asistentom réžie, neskôr pomocným a druhým režisérom. Spolupracoval so slovenskými tvorcami ako Paľo Bielik, Vladimír Bahna, Ján Lacko, Andrej Lettrich, Stanislav Barabáš či Štefan Uher. Ako asistent réžie je zodpovedný za viac ako desať filmov, medzi nimi napríklad aj za Rohy (1955); Previerku lásky (1956); Štyridsaťštyri (1957) či V hodine dvanástej (1958). V roku 1970 mu vedenie Slovenského filmu režijne zverilo jeho prvý celovečerný film. Bola to moderná detská rozprávka Zločin slečny Bacilpýšky, v ktorej zatína do ľudskej ľahostajnosti a rozprávkovou formou apeluje na rodičovské svedomie. Literárny podklad známeho slovenského dramatika Jána Soloviča, príbeh šoférskej party odohrávajúci sa v súčasnosti, Dosť dobrí chlapi. Dobová kritika na filme vysoko ohodnotila jasne pokrokovo zameraný príbeh, hlavne jeho hrdinov, skromných, všedných ľudí, partiu šoférov nákladných áut. Film získal Hlavnú cenu na XVIII. MFF v Karlových Varoch 1972, Štátnu cenu SSR, Prvú cenu na 10. FČSF v Plzni a tiež Cenu slovenskej národnej kinematografie za rok 1971. Režuchova tvorba sa plynulo posúva až k dielam s povstaleckou tematikou. V roku 1972 ešte nakrútil spoločensko-kritickú snímku Tie malé výlety. Scenárista Ladislav Luknár v nej vo svojom námete skúma detstvo v krajných situáciách. Režucha týmto filmom nadväzuje na Solovičových hrdinov z filmu Dosť dobrí chlapi, na svoju snahu objavovať v človeku ľudskosť a bojovať proti meštiactvu plodiacemu ľahostajnosť. Rok na to nakrúca príbeh zo života dnešných mladých ľudí Deň slnovratu. Zaň na FFM v Trutnove získal predstaviteľ Igora Emil Horváth ml. Malé zlaté slnko. Mapovanie odkazu SNP sa odráža vo filmoch Život na úteku (1975) a Choď a nelúč sa (1979). Život na úteku zobrazuje osudy slovenského národného hrdinu z národnooslobodzovacieho obdobia Ľudovíta Kukorelliho. Snímka bola vyznamenaná Cenou Víta Nejedlého. Pre Československú televíziu nakrútil vojnový príbeh Ešte sa nevraciam (1975). Pokračoval komédiou Pozor, ide Jozefína (1976) vysmievajúcou sa dedinským fuškárom. Filmom Do posledného dychu (1976) sa opäť vrátil do vojnových rokov, ktoré tematizoval vo svojich niektorých predchádzajúcich dielach. Posledný film Prerušená hra (1979) zase predstavuje akýsi návrat k jeho ďalšej tradičnej téme, ktorou je detstvo. Po ukončení svojej profesionálnej kariéry sa v 80. rokoch Režucha venoval písaniu článkov do humoristického časopisu Roháč a do regionálneho periodika Trnavský hlas.…zobrazit celý životopis

Mohli by vás také zajímat…